V pohorí Branisko možno objaviť hneď niekoľko krásnych vyhliadkových bodov, ponúkajúcich pohľad na blízke i vzdialenejšie okolie. V tomto článku sa pokúsim predstaviť niekoľko z nich a taktiež ako sa k nim dostať. Jednotlivé lokality sú zoradené od juhu na sever.
1. Kluknavské bradlo
Prvá lokalita, ktorú si predstavíme sa nachádza v masíve vrchu Bradlo (714 m n.m.), tvoriaceho juhovýchodný cíp Braniska. Tento nevysoký a rozložitý vrch dostal meno podľa niekoľkých zaujímavých geomorfologických útvarov na jeho južných svahoch, ktoré sa nápadne podobajú na bradlá zo známeho Bradlového pásma na severe Slovenska. Najvýraznejšie z nich je práve Kluknavské bradlo, týčiace sa nad obcou Kluknava. Jeho strmé zrazy zamedzili rastu hustej vegetácie a tak je z neho neobmedzený výhľad na celú Kluknavskú kotlinu a protiľahlé Volovské vrchy. Je tak veľká škoda, že na túto zaujímavú vyhliadku nevedie žiaden značený turistický chodník, vďaka čomu je trasa sem na orientáciu značne náročná a dostupná len po lokálnych poľných cestách. Východiskovým bodom je obec Kluknava, odkiaľ sa treba vybrať severozápadným smerom cez pasienky nad obcou. Odtiaľ smeruje poľná cesta priamo pod bradlo, ktoré je potrebné obísť západne a dostať sa do jeho tylu, kde sa nachádza stará poľovnícka chata. Od nej je to na bradlo už len pár desiatok metrov. To je tvorené dvoma oddelenými masívmi, západným a východným. Prístup k nim komplikuje úzky pás lesa a taktiež značne exponovaný terén, preto toto menšie dobrodružstvo neodporúčam rodinám s deťmi, ale skôr turistom, ktorí obľubujú ťažšie prístupné a vyľudnené miesta.
2. Sľubica (1129 m n.m.)
Sľubica je tretím najvyšším vrchom Braniska a výhľad z nej patrí medzi najznámejšie a pravdepodobne aj najkrajšie v celom pohorí. Je to hlavne vďaka odlesnenému vrcholu, ktorý využívajú najmä paraglajdisti a taktiež aj geografickému charakteru masívu Sľubice, ktorý sa prudko dvíha z Hornádskej kotliny až do výšky nad 1100 m n.m. To umožňuje exkluzívny výhľad hlavne smerom na západ, kde vidno takmer celý dolný Spiš, Vysoké Tatry a Kráľovú Hoľu. Pri dobrej dohľadnosti je možné dovidieť až na Veľký Choč, ktorý je vzdialený od Sľubice takmer 115 kilometrov. Po veternej kalamite z roku 2014, ktorá na vrchole výrazne preriedila smrekový porast, sa otvorili taktiež výhľady smerom na východ a severovýchod. Avšak výhľady týmto smerom sú krajšie z horskej lúky asi kilometer severne od hlavného vrcholu, kde dovidieť na Slanské vrchy a Čergov. Dostupnosť vrcholu, je oproti Kluknavskému bradlu výrazne lepšia. Značené trasy na Sľubicu vedú takmer z každej svetovej strany a tak môžete vyraziť z obcí Slatvina, Vojkovce, Richnava alebo Dúbrava. Bez značených trás sa tu dá dostať aj zo Širokého a Víťaza, sú však potrebné dobré orientačné schopnosti. Pomerne obľúbenou je trasa z priesmyku Branisko po zelenej turistickej značke cez Rudník a Rajtopíky.
3. Rajtopíky (1036 m n.m.)
Rajtopíky sú vrchol na hlavnom hrebeni Braniska. Ide o zoskupenie niekoľkých skalných útvarov s exponovaným terénom, ktorý je podmienený podložím z dolomitu. Vďaka týmto skalným zrazom sa otvárajú výhľady hlavne na Spiš a Tatry podobne ako v prípade Sľubice. Vrchol je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie a ide o veľmi zaujímavý a atraktívny kút pohoria. Najrýchlejšie sa sem dá dostať z obce Dúbrava po modrej turistickej trase do sedla Humence, odkiaľ sa treba vybrať na sever po zelenej trase. Pomerne rýchlo sa tu dá dostať aj z priesmyku Branisko taktiež po zelenej trase. Je však potrebné sa pripraviť na náročný terén so skalami. Okrem pekných výhľadov ponúkajú Rajtopíky aj rôznorodé skalné útvary, z ktorých najznámejšie je skalné okno.
4. Patria (1171 m n.m.)
Trochu neštandardným miestom pre výhľady je v súčasnosti aj druhý najvyšší vrch, Patria. Donedávna husto zalesnený vrchol bez výhľadov je dnes značne vyrúbaný, vďaka čomu sa tu otvára panoráma od severozápadu až na východ. Na vrchu je postavený aj poľovnícky posed, z ktorého je vyhliadka ešte krajšia. Vzhľadom na to, že v najbližších rokoch dôjde k obnove lesa, Patrii štatút vyhliadkového miesta dlho neostane. Preto ak si chcete pohľady z tohto vrcholu pozrieť, ostáva vám už len obmedzený čas. Dostať sa sem dá priamo po žltej trase z obce Široké alebo po zelenej z priesmyku Branisko na Rozsochy, kde treba prejsť južným smerom na žltú trasu vedúcu na Patriu.
5. Kravcová (1036 m n.m.) a Boldigáň (939 m n.m.)
Ide o dva nevýrazné vrcholy východne od Smrekovice (1200 m n.m.), nachádzajúce sa na menšej vyvýšenej plošine. Vďaka miernemu reliéfu s priemernou nadmorskou výškou okolo 1000 m, bola táto lokalita už od nepamäti využívaná na pasenie a tak sa tu zachovali krásne horské lúky, ktoré sú od seba oddelené pásmi lesa. Práve tieto lúky sú miestom, kde si môžete vychutnať výhľady hlavne smerom na východ. Najlepšie z nich ponúka vrchol Kravcovej, odkiaľ vidno takmer celý dolný Šariš spolu so Slanskými vrchmi a pri dobrej dohľadnosti je možné zazrieť aj pohorie Vihorlat. Dostať sa sem dá z rôznych smerov, najrýchlejšie je to zo Šindliara, kde sa treba vybrať spevnenou cestou smerujúcou do Kopytovskej doliny. Tu sa nachádza rázcestník modrej a žltej turistickej trasy, odkiaľ sa treba vybrať ďalej po modrej smerom na západ, ktorá vedie priamo na lúky v okolí Kravcovej. Dostať sa sem dá napríklad aj po zelenej trase z Lačňovského sedla alebo po modrej trase z Vyšného Slavkova. Z Kravcovej je možné sa pomerne rýchlo presunúť aj na iné významné body ako Smrekovica, Patria alebo Veľká skala.
6. Smrekovica (1200 m n.m.)
Najvyšší vrch Braniska ponúka hneď niekoľko možností na pekné panorámy. Samotný vrchol je dobrým vyhliadkovým bodom smerom na juh až juhozápad, kde vidno celú južnú časť Braniska, Volovské vrchy a okolie Spišského Podhradia spolu so Spišským hradom. Pár sto metrov od vrcholového kríža smerom na západ sa otvárajú výhľady na sever až severozápad, kde dominujú hlavne Vysoké Tatry. Okrem toho, ak sa sem vyberiete z Vyšného Slavkova po žltej trase, cestou narazíte na ďalšie dva vyhliadkové body a to Hejdová a Zelená skala. Okrem tejto trasy je vrchol Smrekovice dobre dostupný aj z priesmyku Branisko po modrej trase alebo z Lipoviec, prípadne Šindliara, taktiež po modrej trase.
7. Veľká skala (930 m n.m.)
Posledný vyhliadkový bod, ktorý si predstavíme, ponúka o niečo obmedzenejší pohľad v porovnaní so Smrekovicou. Práve jej mohutný masív južne od Veľkej skaly blokuje lepšie výhľady smerom na juh. Aj napriek tomu tento pomerne nízky vrch ponúka dobré výhľady smerom na západ až severozápad, kde opäť najlepšie vidno Vysoké Tatry, vyčnievajúce spoza Levočských vrchov. Ako už prezrádza názov, ide o výrazný skalný masív tvorený dolomitmi a tak je jeho okolie exponované a tvorené skalnými zrazmi. Taktiež sa tu nachádzajú rôzne skalné útvary, pričom najzaujímavejším je Tunelová brána, na ktorú natrafíte, ak sa sem vyberiete po modrej trase z Vyšného Slavkova. Po modrej tu dôjdete aj z opačného smeru od vrchu Boldigáň. Treba sa však v oboch prípadoch pripraviť na náročnejší terén miestami zabezpečený reťazami.
V článku samozrejme nie sú zahrnuté všetky výhľady Braniska a možno vy sami viete o nejakých ešte krajších (kľudne do komentárov napíšte tip). Dúfam však, že tento zoznam niekomu pomôže vybrať si najbližšiu túru k jednej z týchto lokalít, prípadne zdatnejší turisti môžu počas jednej túry navštíviť aj niekoľko z nich, keďže niektoré sú od seba „na skok“.
Autor: Dávid Pošivák
Dobrý deň,
Bachureň (1081m n. m.) a Magura (1064 m n. m.) nie sú súčasťou Braniska?
Dnes sme tam boli, výhľady nádherné…